V týchto dňoch si Česká republika pripomína výročie vzniku samostatného Československa a 28. október je štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja. V Slovinsku však sviatok pripomínajúci rozpad Rakúsko-Uhorska a koniec prvej svetovej vojny v kalendári nie je. Čo očakávali Slovinci po prvej svetovej vojne a mali by vôbec oslavovať?
Ubytovanie v Slovinsku – bez starostí a za najlepšiu cenu!
Vyberieme to najlepšie pre vás
Do roku 1918 bolo v celom Slovinsku, podobne ako v českých krajinách, Rakúsko-Uhorsko mnohonárodnostné. Zdroj však tvorili len 2,5 percenta obyvateľstva. Po vypuknutí prvej svetovej vojny však aj Slovinci museli narukovať do českej armády a bojovať za spoločnú monarchiu, proti ktorej sa necítili tak silno ako Česi.
Začiatok konca
Už počas vojny začali juhoslovanskí poslanci viedenskej ríšskej rady rokovať o spolupráci a povojnových opatreniach. Výsledkom týchto rokovaní bola v máji 1917 tzv. májová deklarácia, ktorá okrem iného požadovala zjednotenie južných Slovanov do jedného administratívneho celku, spočiatku opäť pod vládou Viedne. Keď však bolo jasné, že monarchia neprežije, viedenskí poslanci na čele so Slovincom Antonom Korošcom začali uvažovať o vytvorení nového štátu.
Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov – cnosť z núdze?
Nový štát Slovincov, Chorvátov a Srbov bol vyhlásený deň po vzniku Československa, 29. októbra 1918, na jeho čele stál de facto Slovinec Anton Korošec a jeho hlavným mestom bol Záhreb. Slovinci mali v tomto novovzniknutom útvare pomerne silné postavenie, žili v ňom aj Chorváti, moslimskí Bosniaci a Srbi. Územie, ktoré pokrývalo, bolo približne o polovicu väčšie ako dnešné Slovinsko, Chorvátsko bez Istrie a Bosny a Hercegoviny.
Nový štát však čelil obrovskému množstvu problémov: nemal stabilne vymedzené územie, stabilnú politickú reprezentáciu, volený systém vlády a dokonca ani stabilnú armádu.
To prirodzene využili susedia novovznikajúceho štátu. Na jednej strane, hoci vojna ešte nebola ukončená, Taliansko anektovalo Cela Istriu a rakúske Prímorie (s významným počtom obyvateľov slovinského pôvodu). Na druhej strane sa zvyšky rakúskeho štátu nechceli vzdať svojho územia. Následné boje medzi Slovincami a Rakúšanmi však prispeli k neskoršiemu pripojeniu Mariboru a celého Dolného Štajerska k SHS, pričom táto hranica sa udržiava dodnes.
Posledným zo silných susedov SHS bolo Srbské kráľovstvo, ktoré bolo od roku 1882 nezávislým štátom. V duchu južnoslovanskej vzájomnosti tak došlo k spojeniu oboch štátnych útvarov, o ktorom politici diskutovali už počas vojny. Dňa 1. decembra 1918 vzniklo Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. Pôvodný štát SHS mal doslova mizerný život: trval presne 33 dní.
Pod srbskou korunou – súčasť národného boja
Už samotný názov tohto štátu naznačuje, že Slovinci u zdroja nemali silný vplyv. Všetku moc si uzurpoval srbský kráľ a cela 20. rokov 20. storočia bola bojom medzi regentom (a neskôr kráľom) Alexandrom a politickou opozíciou. V roku 1929 potom kráľ Alexander vyhlásil absolutistické Juhoslovanské kráľovstvo a definitívne sa zmocnil všetkej moci. To sa mu stalo aj osudným, keď v roku 1934 podľahol atentátu bulharského komunistu.
To všetko naznačuje, že medzivojnová Juhoslávia bola nestabilným štátom s mnohými politickými, národnostnými a konfesionálnymi problémami. Slovinci, ktorí nikdy nemali s väčšinou juhoslovanského obyvateľstva nič viac spoločné ako podobný jazyk, sa tak ocitli v zajatí dvoch hlavných nacionalistických hráčov, a to aj len s časťou územia, ktoré obývali pred rozpadom monarchie. Zatiaľ čo cela pobrežie pripadlo Taliansku, Korutánsko na severe krajiny pripadlo Rakúsku.
Ťažko si predstaviť, že by sa toto rozporuplné obdobie slovinských dejín dnes nejako oslavovalo.
S výberom, kam sa v Slovinsku vydať, vám pomôže náš Premium sprievodca. Nájdete v ňom plány dovoleniek v najobľúbenejších oblastiach Slovinska, trasy výletov aj horských túr. Získate tiež tipy, aké lokálne produkty si kúpiť, a zľavy na vstupy do pamiatok, vďaka ktorým ušetríte až 100 €.
Pridať komentár