Úradným jazykom Slovinska je slovinčina. Patrí do skupiny južnoslovanských jazykov, ale má veľa podobností s češtinou.
Väčšina obyvateľov Slovinska ovláda aspoň základy angličtiny, čo platí aj pre väčšinu staršej generácie. V niektorých oblastiach (najmä v blízkosti hraníc) sa však možno dohovoriť aj nemecky alebo taliansky.
Slovinčina a čeština sú príbuzné slovanské jazyky. Preto sa slovinčine možno dorozumieť aj bez pomoci slovníka. Treba však mať na pamäti, že hovorená slovinčina sa od spisovnej slovinčiny v porovnaní s češtinou mierne líši vo výslovnosti. To uľahčuje porozumenie písaného textu.
Slovinský jazyk a výslovnosť
Výslovnosť je pomerne zásadným rozdielom medzi češtinou a slovinčinou. Napríklad slovinčina má len jedno i. To nezmäkčuje spoluhlásku, ktorá mu predchádza. Napríklad ti sa v slovinčine vyslovuje ako české [ty], teda tvrdo. Podobne napr. tišina (ticho) sa vyslovuje ako [tyšína].
Ďalším rozdielom je hláska h, ktorá sa vždy vyslovuje ako české [ch]. Väčšina Slovincov nevie vysloviť ani české h. Typickým príkladom je hvala (ďakujem), ktoré sa vyslovuje ako [chvala], alebo speed (rýchlosť), ktoré sa vyslovuje ako [chytróst].
Posledným spoločným rozdielom je výslovnosť v a l na konci slova, ktoré sa vyslovujú ako české [u]. Napríklad nov (nový) sa vyslovuje [nou], stol (stolička) sa vyslovuje [stou]. Tento jav je častý najmä v minulom čase: šel sem domov (išiel som domov) = [šeu sm domou].
Uvedené však platí len pre spisovnú slovenčinu. V nárečiach sa vyskytujú rôzne výslovnosti, preto v Slovinsku platí príslovie „Každá dedina má svoj hlas “ (doslova „Každá dedina má svoj hlas“, v každej sa hovorí inak).
Slovinský jazyk a gramatika
Keďže slovinčina je slovanský jazyk, jej gramatika je podobná češtine. Existujú však menšie výnimky.
Kuriozitou je zachovanie dvojného čísla(dvojina) pri skloňovaní podstatných mien a časovaní slovies. Napríklad: ena žena, dve ženi, tri žene alebo eden mož, dva moža, tri možje . To isté platí aj pre slovesá: ena žena je, dve ženi sta, tri žene so (jedna žena je, dve ženy sú, tri ženy sú) atď.
Vo všeobecnosti sa slovinčina tiež skloňuje, a to v šiestich pádoch (chýba len český 5. pád, Slovinci sa oslovujú v 1. páde, rovnako ako Slováci) a časuje sa sloveso (minulý prítomný a budúci čas). Koncovky pre skloňovanie a časovanie sa dokonca čiastočne zhodujú s češtinou.
Falošní priatelia
Falošní priatelia, teda slová, ktoré znejú rovnako, ale znamenajú niečo úplne iné, môžu byť tiež poriadnym trápením. Neznámemu návštevníkovi sa preto niektoré z nich môžu zdať smiešne pre ich podobnosť s češtinou, ale význam týchto slov v slovinčine je zvyčajne iný.
Pre lepšiu predstavu uvádzame prehľad niektorých falošných priateľov:
| Slovinčina | Čeština |
|---|---|
| Drevo | Strom |
| Dunaj | Viedeň |
| Speed | Speed |
| Poison | Potraviny |
| Kaditi | Dym |
| Les | Drevo |
| Leto | Rok |
| Moč | Sila |
| Obrázok | Tvár |
| Dieťa | Dieťa |
| Pečivo | Sladké pečivo |
| Pihati | Fúkať |
| Hrniec | Inštrukcie |
| Prt | Obrus |
| Vek | Vek |
| Záhrada | Záhrada |
| Pohľad | Vzduch |
Základné frázy
| Čeština | Slovinčina |
|---|---|
| Áno/nie | Áno/nie |
| Dobrý deň, | Dober dan |
| Dovidenia | Dovidenia |
| Dobré ráno | Dobré ráno |
| Ahoj | Ahoj |
| Ahoj (ako sa lúčime) | Adijo |
| Prepáčte… | Prepáčte, prosím. |
| Ako sa máte? | Ako sa máte? |
| Dobre, je to v poriadku. | Dobre, choďte. |
| Ďakujem, nie je za čo. | Ďakujem, nie je za čo. |
| Prosím… | Prosím |
| Som pán/paní | Som pán/gossip |
| Prepáčte mi | Prepáčte. |
Čas
| Český | Slovinčina |
|---|---|
| Ráno a večer | Ráno a večer |
| Deň a noc | Deň a noc |
| Rok, tento rok, minulý rok | Rok, tento rok, minulý rok |
| Včera, dnes a zajtra | Včera, dnes a zajtra |
| Pondelok – piatok | Pondelok – piatok |
| V nedeľu zatvorené | V nedeľu zatvorené |
| Koľko je hodín? | Koľko je hodín? |
| Je štvrť na päť | Je pätnásť minút po štvrtej |
| O ktorej hodine sú raňajky/večera? | Kedy sa začínajú raňajky/večera? |
| O ktorej hodine máte voľno? | V akom čase máte voľný čas? |
V reštaurácii
| Česká | Slovinčina |
|---|---|
| Raňajky, obedy, večere | Raňajky, obed, večera |
| Dobrú chuť | Dober tek |
| Máte voľný stôl pre 2 osoby? | Máte voľný stôl pre dvoch? |
| Môžeme si objednať? | Môžeme si objednať? |
| Menu | Menu |
| Môžem platiť kartou? | Môžem platiť kartou? |
| Predjedlo, polievka, hlavné jedlo | Predjedlo, polievka, hlavný chod |
| Ešte jedno pivo, prosím. | Ešte jedno pivo, prosím |
| Zaplatím, prosím | Zaplatím, prosím |
| Dobre, to je pre vás. | Dobre, to je pre teba. |
Cestovanie
| Angličtina | Slovinčina |
|---|---|
| Kde je tu (autobusová zastávka)? | Kje je tu (postaja)? |
| Môžem tu zaparkovať? | Môžem tu zaparkovať? |
| Ako ďaleko je to? | Ako ďaleko je to? |
| Ideme autobusom/vlakom | Ideme autobusom/vlakom |
| Lístok do Ľubľany, prosím | Lístok do Ľubľany, prosím |
| Chceme ísť k moru/do hôr | Chceme ísť k moru/do hôr |
| Môžete ma odviezť? | Môžete ma odviezť? |
| Železničná stanica, letisko | Železničná stanica, letisko |
| Čerpacia stanica | Čerpacia stanica |
| Parkovisko | Parkovisko |
Cestovný ruch
| Česká | Slovinčina |
|---|---|
| Turistická trasa | Turistická trasa |
| Horská chata | Gorska koča |
| Je cesta náročná? | Je tento chodník náročný? |
| Rodinný výlet | Rodinný výlet |
| Turistické informačné centrum | Turistické informačné centrum |
| Ako sa dostanem na hrad? | Ako sa dostanem na hrad? |
| Vstupenky, pokladňa | Lístky (vstupenky, na zavolanie), pokladňa |
| Dvaja dospelí a dve deti | Dvaja dospelí a dve deti |
| Môžem sem prísť so svojím psom? | Môžem sem ísť so svojím psom? |
| Lanovka | Lanovka/gondola (tel.) |
Ubytovanie
| Český | Slovinčina |
|---|---|
| Hotel, penzión, apartmán | Hotel, penzión, apartmán |
| Máte voľnú izbu? | Máte voľnú izbu? |
| Izba pre dvoch | Izba pre dvoch |
| Koľko stoja raňajky? | Koľko stoja raňajky? |
| Polpenzia/plná penzia | Polpenzia/plná penzia |
| Mám tu rezerváciu | Mám rezerváciu tu |
| Musím teraz zaplatiť? | Musím zaplatiť ihneď? |
| Izba s výhľadom | Izba s výhľadom |
| (Parkovanie) je v cene | (Parkovanie) je zahrnuté v cene |
| Je už zaplatené | Už je zaplatené |
Nakupovanie
| Český | Slovinčina |
|---|---|
| Obchod, trh | Obchod, trh |
| Koľko to stojí? | Koľko to stojí? |
| Kde nájdem (chlieb)? | Kde nájdem (chlieb)? |
| Päť žemlí, prosím. | Prosím, päť žemlí |
| Desať kociek salámy | Desať dekov salámy |
| Kartou / v hotovosti | Kartou / v hotovosti |
| Môžem to ochutnať? | Môžem ju ochutnať? |
| Máte len toto? | Máte len toto? |
| Je to príliš drahé | Je to príliš drahé |
| Zľava | Zľava |
Čísla
V slovenčine sa čísla od 20 vyššie používajú v obrátenom tvare, napr. jeden dvadsať, dvadsaťdva atď. (slovinsky: enaindvajset, dvaindvajset…)
| Česky | Slovinčina |
|---|---|
| 1 | Ena |
| 2 | Dve |
| 3 | Tri |
| 4 | Štyri |
| 5 | Päť |
| 6 | Šesť |
| 7 | Sedem |
| 8 | Osem |
| 9 | Deväť |
| 10 | Desať |
| 11 | Jedenásť |
| 12 | Dvanásť |
| 13 | Trinásť |
| 14 | Štrnásť |
| 15 | Pätnásť |
| 16 | Šestnásť |
| 17 | Sedemnásť |
| 18 | Osemnásť |
| 19 | Devätnásť |
| 20 | Dvadsať |
| 30 | Tridsať |
| 40 | Štyridsať |
| 50 | 50 |
| 66 | Šesťdesiatšesť |
| 77 | Sedemdesiatsedem |
| 88 | Osemdesiatosem |
| 99 | Deväťdesiatdeväť |
| 100, 1000 | Sto, tisíc |
S výběrem, kam se ve Slovinsku vydat, vám pomůže náš Premium průvodce. Najdete v něm plány dovolených v nejoblíbenějších oblastech Slovinska, trasy výletů i horských treků. Získáte také tipy, jaké si koupit lokální produkty a slevy na vstupy do památek, se kterými ušetříte až 2 500 Kč.

Přidat komentář