Po Rakúsku a Taliansku sú slovinské Alpy regiónom, ktorý by mal prejsť a zažiť každý motoristický nadšenec. Okrem dokonalých zákrut a serpentín do horských sediel či priesmykov tu nájdete veľmi fotogenické výhľady a nejednu skúšku vašich schopností a možností vášho stroja.
Ubytovanie v Slovinsku – bez starostí a za najlepšiu cenu!
Vyberieme to najlepšie pre vás
Študoval som slovinčinu a túto malú, ale pestrú krajinu som navštívil mnohokrát. Avšak až keď som začal cestovať na Vespe, zažil som Slovinsko naozaj na vlastnej koži. V roku 2014 som si kúpil svoj prvý skúter Vespa. Netrvalo dlho a spoznal som skvelú skupinu ľudí okolo Vespa Clubu Praha, vďaka ktorej som zistil, že Vespa nie je len približovadlo po Prahe, ale aj stroj, na ktorom sa dá jazdiť po celej svete.
Moja prvá dlhšia cesta do zahraničia viedla na tradičný zraz vesp v talianskom Terste (a trochu aj v Slovinsku), ktorý sa koná koncom augusta. Minulý rok som túto cestu absolvoval už po tretí raz a musím povedať, že zakaždým je iná – nielen kvôli zloženiu ľudí, s ktorými idete, a nepredvídateľnému počasiu, ale aj kvôli Slovinsku, ktoré sa dá prejsť rôznymi trasami a vždy je to zaujímavé, pretože na ceste sú hory. Navyše je tu dostatok dobrých ciest, takže sa vždy môžete vybrať na krásnu vyhliadkovú jazdu mimo diaľnic.
Mangartské sedlo: Cesta na strechu Slovinska
Asi najväčším motoristickým zážitkom pre mňa bola cesta, ktorú sme absolvovali pri návrate z môjho prvého „Terstu“. Mangartské sedlo, po taliansky Forcella della Lavina, leží v Julských Alpách, cela 30 kilometrov severne od mesta Bovec, ktoré je obľúbeným cieľom lyžiarov a milovníkov divokej vody. Z Talianska sa do Mangartu dostanete z Tarvisia cez priesmyk a hraničný priechod Predel.
Mangart nie je priechodný, po výstupe sa musíme vrátiť rovnakou cestou. To však vôbec nevadí, pretože trasa je naozaj výživná, a to nielen z motoristického hľadiska: nespočetné zákruty a trinásť ostrých „výhybiek“ na ceste, ktorá sa na dvoch miestach dokonca križuje (a jazdí sa pod ňou tmavými a vlhkými tunelmi), ponúkajú neuveriteľné výhľady, počas ktorých neviete, čo skôr: Pozerať sa do krajiny, pozorne sledovať (niekedy skalnatú) Cela pred sebou a s rešpektom prekonávať zákruty nad útesom, „zaisteným“ len kamennými podperami.
Najvyššie položená cesta v Slovinsku vászavedie do nadmorskej výšky 2065 metrov. V cieli je dostatok miesta na zaparkovanie a kam až oko dovidí, príroda, ktorá vás uistí, prečo je jednou z národných farieb Slovinska šťavnatá zelená: svieže lúky, pomaly stúpajúce tam, kde sa všetci fotia, obklopené vrcholmi Álp. Tam smerujeme aj my. Ako trefne poznamenal jeden z našich spolucestujúcich: „Mangart – miesto, kde urobíš jeden krok a si o tisíc metrov nižšie.“ S veľkým rešpektom sa doslova plazíme k okraju útesu. Nemáme odvahu otočiť sa k nej chrbtom, a tak vznikla legendárna fotografia. Prírodu by tu človek mohol pozorovať donekonečna. Žiaľ, musíme sa ponáhľať do nášho penziónu v Rakúsku.
Sedlo Vršič: 50 zákrut pre znalcov
Ak existuje motorkárske nebo a peklo zároveň, pravdepodobne vyzerá ako Vršič. Vždy, keď ho prechádzame, hádame sa, či je lepšie jazdiť po ňom zo severu, z Kranjskej Gory, alebo z juhu, zo Soči. Nakoniec sa zhodneme, že je to jedno – najmä nie v daždi: Vršič je predsa známy svojimi „prekvapeniami“ pre motorkárov v podobe asfaltových zákrut. A dlažobné kocky a ostré zákruty sú dokonalou prípravou na poriadnu haváriu. Severná a južná časť sedla má spolu 50 zákrut, takže máte dostatok možností. Všetky zákruty sú navyše očíslované, takže presne viete, koľko máte za sebou a pred sebou.
Našťastie som Vršič vždy jazdil takpovediac na suchu a bez straty kvetinky. Odkedy vlastním Vespu PX (klasický model s manuálnou prevodovkou, nožnou brzdou a ručnou spojkou), užíval som si horské priesmyky tohto typu – podraďovanie, podraďovanie, elegantné a v rámci možností rýchle vychádzanie. Na automatickej vespe s variátorom to bol iný druh zábavy: stroj proti vašej vôli spomalí do kopca na nevyhnutné minimum. Vaši kamaráti s prevodovkami už zjedli svoje občerstvenie, vychutnali si široké výhľady, vyfajčili všetky cigarety a vy práve prichádzate na vrchol priesmyku, úplne vyčerpaní na piatich kilometroch. A Vršič sa len smeje a možno je v tom smiechu aj trochu rešpektu, pretože už dal zabrať aj oveľa silnejším motorkám.
Sedlo Ljubelj: Tunel, ktorý kúpil mnoho životov
Prelaz Ljubelj, alebo po nemecky Loiblpass, je priesmyk v Karavankách so zvláštnou atmosférou. Jeho najzaujímavejšia časť sa nachádza na severnej, rakúskej strane. Na slovinskej strane však cítiť – dnes už zmierenú – atmosféru s Korenmi v nie tak dávnej histórii. Počas druhej svetovej vojny tu bol pracovný tábor, „pobočka“ neslávne známeho Mauthausenu , kde bola väznená veľká skupina československých väzňov a nútená vykonávať ťažké práce. Ich úlohou bolo vykopať tunel spájajúci dnes slovinskú obec Podljubelj s rakúskym mestom Ferlach.
Keď prechádzate 1 069 metrov dlhým tunelom, máte pocit, že v jeho hrubo otesaných stenách vidíte každý zásah krompáčom, ktorý museli väzni vykonať. Ak neboli schopní pracovať, čakala ich jednosmerná cesta do Mauthausenu. Dnes k tunelu vedie niekoľko pekných zákrut, ktoré sa končia za tunelom na veľkom parkovisku s obchodom a reštauráciou, ako aj s výhľadom na dvojtisícový masív Begunjščica. O niekoľko sto metrov nižšie je vidieť pamätné miesto s pozostatkami pracovného tábora.
Korene sedla: „Nudný kopec“ s cieľom v perle slovinských Álp
Hraničný prechod do Rakúska na severe Slovinska je pre mnohých nudný. S nadmorskou výškou 1 073 metrov a takmer žiadnymi zákrutami nepatrí sedlo Korensko, známe aj ako Würzenpass, v západných Karavankách práve medzi najobľúbenejšie motocyklové trasy. Ale ak ste na 125-kubíkovom skútri naložení batohmi na týždňovú celú, miestny kajak je lahôdkou, najmä pri zostupe. Značky okolo cesty vám radia, aby ste radili dolu, ale vy radšej zabrzdite zo strachu, aby ste „nezadusili“ dvojtaktný motor, a striedavo pridávajte plyn, aby ste motor premazali.
Ak však smerujete na juh, čaká vás oveľa lepší zážitok po ceste. Niekoľko kilometrov pod sedlom sa napríklad nachádza mesto Kranjska Hora a hneď za ním legendárny Vršič. Ak máte čas, zastavte sa pri jazere Jasna, menej známom slovinskom jazere, ktoré leží hneď pri ceste do Vršiča a ponúka ľadové osvieženie aj v najväčších letných horúčavách a príjemné posedenie v drevenej kaviarni s výhľadom na všetku tú krásu okolo.
Jazdili ste aj vy po Slovinsku na motorke alebo skútri a máte tipy na ďalšie miesta pre motoristických znalcov? Alebo vás zaujíma niečo, čo v článku nebolo spomenuté? Dajte nám vedieť v komentároch.
S výberom, kam sa v Slovinsku vydať, vám pomôže náš Premium sprievodca. Nájdete v ňom plány dovoleniek v najobľúbenejších oblastiach Slovinska, trasy výletov aj horských túr. Získate tiež tipy, aké lokálne produkty si kúpiť, a zľavy na vstupy do pamiatok, vďaka ktorým ušetríte až 100 €.
Pridať komentár