Slovinsko je jednou z krajín s priaznivými podmienkami na pestovanie vína a vinohradnícka tradícia tu má hlboké korene. Hoci je Slovinsko z hľadiska veľkosti a produkcie malým vinárskym regiónom, slovinské vína sú prvotriednej kvality. Vinohradnícke oblasti sú navyše turisticky veľmi zaujímavé.
Ubytování ve Slovinsku – bez starostí a za nejlepší cenu!
Vybereme to nejlepší pro vás
Obsah
- História pestovania vína v Slovinsku
- Vinárske oblasti – kam sa vybrať za vínom
- 1. Primorje – vinice so stredomorským nádychom
- 2. Posáví – vinice v oblasti riek, hradov a kláštorov
- 3. Podraví – najväčšia vinohradnícka oblasť s najstaršími vinicami na svete
- Podujatia spojené s vínom – vinobrania, festivaly a slávnosti vína
Vďaka svojej polohe medzi Stredozemným morom, Panónskou panvou a južnými svahmi Álp má Slovinsko ideálne podmienky na pestovanie vína, podobne ako francúzsky región Burgundsko. Okrem toho leží priamo v strede európskeho vinárskeho pásu a miestne vína nesú talianske, germánske a francúzske vplyvy.
Slovinské vinice sa rozprestierajú na ploche približne 25 000 hektárov. Pestuje sa tu aj niekoľko miestnych autochtónnych odrôd. Vinohradníctvo v Slovinsku nie je novinkou, jeho korene siahajú hlboko do rímskych a keltských čias. V Slovinsku dnes nájdete veľké množstvo malých vinárstiev a rodinných podnikov, ktoré okrem vinohradníctva často ponúkajú aj ubytovanie a gastronómiu. Existuje aj niekoľko veľkých spoločností, ktorých výrobky nájdete v miestnych supermarketoch.
Slovinci sú vášnivými konzumentmi vína, pričom väčšina produkcie sa spotrebuje na domácom trhu. Len malá časť vína sa vyváža. To vysvetľuje, prečo sú slovinské vína pomerne neznáme.
História pestovania vína v Slovinsku
Víno má v Slovinsku viac ako dvetisícročnú tradíciu. Ako prvé sem víno priniesli keltské kmene. Najväčší rozmach vinohradníctva však nastal za Rimanov v 4. až 1. storočí pred naším letopočtom. Od 6. storočia, keď na územie dnešného Slovinska prišli Slovania, ktorí víno nepili, sa pestovanie vína dostalo do úzadia.
Obnovený záujem o víno prišiel s príchodom kresťanstva, do ktorého tradície víno patrí. Počas vlády Márie Terézie zasiahol do pestovania viniča mor viniča. Napadol obrovské množstvo vinohradov, ktoré spustošil a takmer zničil. Ľudí to však neodradilo a začali opäť. Vysadili a vyšľachtili nové odrody, ktoré boli odolnejšie a kvalitnejšie ako tie pôvodné a výsledné víno bolo aj chutnejšie. Vo východnom Slovinsku boli vinári dokonca takí úspešní, že miestne víno odobral cisársky dvor a miestni obyvatelia ho vôbec nesmeli piť.
Výnimkou a zaujímavosťou je mariborská Staratrta, ktorej koreňový systém bol vďaka vysokej hladine podzemnej vody z rieky Dráva odolný voči škodcom. Dnes je najstaršou viničnou révou na svete, z ktorej sa stále vyrába víno.
Vinárske oblasti – kam sa vybrať za vínom
V Slovinsku sú tri hlavné vinárske oblasti – Primorsko , Posavje a Podravje . Regióny sa ďalej delia na 14 menších podoblastí, ktoré by mali byť vždy uvedené na etikete miestneho vína. Vinárske regióny križuje množstvo vinohradníckych trás vhodných na pešiu turistiku a cykloturistiku. A keďže slovinské vinárske regióny sú pomerne turistické, ponúkajú ideálnu kombináciu turistiky, poznávania, ochutnávania a ochutnávania miestnej kuchyne.
Zatiaľ čo regióny Podravie a Posavi sa vyznačujú kontinentálnym podnebím, pre región Primorje je charakteristické stredomorské podnebie a spektrum vín sa v jednotlivých regiónoch výrazne líši. Nielen rozdielne podnebie, ale aj pôda a veľký počet menších vinárstiev s rôznymi štýlmi pestovania a výroby prispeli k rozmanitosti vín v jednotlivých regiónoch Slovinska a vytvorili tak pestrú škálu viac ako 52 odrôd.
Väčšinu slovinskej produkcie tvorí biele víno. Región Podravje na severovýchode krajiny je známy prevažne bielymi odrodami, produkujúcimi napríklad Sauvignon, Laški Riesling (Vlašský rizling ) a Šipon. Červeným vínam sa darí v regióne Posavi , pričom typickými odrodami sú Cviček alebo Metliška črnina. V regióne Primorje sú známe najmä červené vína (typický je Kraški teran), ale darí sa aj výrobe bielych vín (napr. Rebula).
1. Primorje – vinice so stredomorským nádychom
Vinohradnícka oblasť Prímoria alebo Primorska, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti mora a neďalekého Talianska, zahŕňa podoblasti Vipavská dolina, Goriška Brda, Kras a Istria v blízkosti chorvátskych hraníc. V regióne Primorje sa vyrába najväčšie množstvo vína v Slovinsku. Pochádza odtiaľto až polovica produkcie červeného vína.
Za chuť miestnych červených vín je zodpovedné stredomorské podnebie a na niektorých miestach aj krasové podložie. Vína sú väčšinou silné, suché a bohaté na minerály. Tradičnými miestnymi odrodami sú Refošk a Teran pre červené vína a Malvazija alebo Vitovska grganja pre biele vína. K vínu sa tradične podáva aj miestne pršut.
V prímorskom regióne si môžete vybrať zo štyroch regiónov, kde stráviť dovolenku a kam sa vybrať za vínom. Región Istria sa nachádza v blízkosti slovinského pobrežia a výlety sa dajú spojiť s pobytom pri mori. Okrem vína je Istria známa aj svojou vynikajúcou gastronómiou. Nachádza sa tu aj množstvo cyklotrás, takže môžete na bicykli prechádzať cez vinárske dediny. Slovinský kras je melancholická krajina s jedinečnou atmosférou kamenných miest, viníc a borovicových lesov. Najkrajšia oblasť sa nachádza v okolí miest Štanjel, Tomaj a Dutovlje.
Vipavská dolina a Goriška Brda sú oblasti, kde sa okrem vína darí aj ovociu. Vipavská dolina susedí s pohorím Nanos, ktoré akumuluje teplý prímorský vzduch. V lete tu môžete ochutnať napríklad broskyne a marhule. Oblasť sa sústreďuje okolo miest Ajdovščina a Vipava a perlou oblasti je starobylé mesto Vipavski Križ. Goriška Brda priliehajúca k hraniciam s Talianskom, je trochu odľahlou oblasťou. Nájdete tu malebnú kopcovitú krajinu s mestečkami Dobrovo, Šmartno a Medana. Miestnou špecialitou je oranžové víno, ktoré získava svoju farbu dlhou maceráciou. V lete sa tu koná aj čerešňový festival.
2. Posáví – vinice v oblasti riek, hradov a kláštorov
Posáví je malebný región v juhovýchodnom Slovinsku v okolí riek Sáva, Krka a Kolpa a v okolí mesta Novo mesto. Táto oblasť zahŕňa regióny Doleňsko, Bela Krajina a Bizeljsko-Sremič. Charakteristickým znakom regiónu Doleňsko sú tzv. zidanice, malé vinohradnícke domčeky, ktoré si vinári často prenajímajú, a slávne vínne pivnice z repy vyhĺbené do kremencového piesku.
V Pošaví môžete stráviť dovolenku v Doleňsku, v okolí mesta Novo mesto. Pre túto oblasť sú charakteristické vinohradnícke domčeky s chatkami, v ktorých sa môžete aj ubytovať. Okrem vína sú v Doleňsku zaujímavé hrady a kláštory a dve termálne kúpele (Dolenjske Toplice a Šmarješke Toplice) na regeneráciu organizmu. Región Bela krajina, ktorý sa nachádza v blízkosti chorvátskych hraníc, má veľmi zaujímavú krajinu a folklór. Charakteristické sú brezové háje a neobyčajne teplá rieka Kolpa. Treťou oblasťou Posávia je Bizeljsko , severne od Bielej Krajiny. Táto oblasť je charakteristická repnými pivnicami. Tu môžete svoj pobyt spojiť aj s termálnymi kúpeľmi, neďaleko sa nachádza Čatež alebo Podčetrtek.
Posavské vína sa vyznačujú ľahkosťou a vyššou kyslosťou. Špecialitou pochádzajúcou z Doleňanskej podoblasti, ktorú však môžete ochutnať takmer všade v Posáví, je mierne kyslé ružové víno Cviček. Vyznačuje sa nízkym obsahom alkoholu (8 – 9 %), ktorý je v primeranom množstve zdraviu prospešný. Vyrába sa zo zmesi červeného a bieleho hrozna a nechýba v žiadnej miestnej domácnosti. Metliška črnina sa považuje za najlepšie víno z Posávia.
3. Podraví – najväčšia vinohradnícka oblasť s najstaršími vinicami na svete
Najväčšia vinohradnícka oblasť Podravie leží na severovýchode krajiny s vinohradmi na strmších svahoch. Ako už názov napovedá, región leží v povodí rieky Drávy. Patrí sem oblasť Prekmurje (Lendava a Goričko) a Štajersko (Ljutomersko-Ormoške Gorice), Haloze, oblasť Mariboru a Radgonske gorice, kde sa od roku 1853 vyrába najznámejšie slovinské šumivé víno Radgonska penina.
Oblasť Podravie je bohatá na termálne a minerálne pramene. Je zaujímavé, že majú nielen blahodarný vplyv na ľudský organizmus, ale obohacovaním pôdy zlepšujú aj podmienky na pestovanie vína. Niektoré miesta sa dokonca zaraďujú medzi 4 % najlepších vinárskych lokalít na svete. Miestne vína sa kedysi podávali kráľovskej rodine.
V miestnych vinohradoch prevládajú silné a aromatické biele vína domácich a medzinárodných odrôd. Kráľom miestnych vín je Šipon, ktorý je typický pre vinohradnícku oblasť Ljutomer-Ormoške Gorice a obec Jeruzalem a bol obľúbený už u napoleonských vojakov. Hovorí sa, že toto biele víno chválili Francúzi si bon (veľmi dobré), čo Slovinci zopakovali ako šipon a víno tak pomenovali.
Dovolenku vo vinohradníckych oblastiach Podravia možno ideálne spojiť s poznávaním miest a oddychom v termálnych kúpaliskách. Prekmurie ponúka možnosť pobytu v termálnych kúpeľoch Moravské Toplice. Jeruzalem a Ljutomersko-Ormoške Gorice ponúkajú ideálny oddych v obklopení kopcov pokrytých vínom. Netreba zabúdať ani na Maribor s najstaršou vinicou na svete, tzv. starou vinicou, z ktorej sa dodnes vyrába víno. V okolí Mariboru je tiež veľa možností na pešiu turistiku a cykloturistiku, napríklad cesta v tvare srdca cez vinice. Ptuj, najstaršie slovinské mesto, je tiež silne spojené s vínom. Pod mestom sa nachádzajú rozsiahle pivnice a archív s najstarším slovinským vínom z roku 1917.
Podujatia spojené s vínom – vinobrania, festivaly a slávnosti vína
Okrem návštevy pivníc a vinárstiev či vinoték môžete pri rôznych príležitostiach ochutnať aj vynikajúce slovinské víno. Hovoríme o rôznych slávnostiach vína a vinárskych festivaloch, ktoré sa konajú vo všetkých vinárskych oblastiach Slovinska. Prirodzene, väčšina z nich sa koná na jeseň, keď víno dozrieva a zbierajú sa plody tvrdej práce, ktorá degustácii predchádza.
Vinobranie má jedinečné čaro, vďaka ktorému sa stalo tradičnou spoločenskou udalosťou. Najznámejšie je vinobranie v Maribore – najstaršom vinohradníckom meste na svete. Niekoľko dní po mariborských slávnostiach sa vinobranie koná v Ptuji a začiatkom septembra v Lendave. V septembri sa vinobranie koná aj vo Vipavskej doline. V oblasti Goriška Brda sa koná o niečo skôr, koncom augusta.
Prímorská oblasť, konkrétne Kras, Vipavská dolina a Istria, je známa svojimi „osmicami“. Ide o dni otvorených dverí vo vinárstvach. Malé vinárstva otvárajú svoje pivnice a pozývajú hostí na ochutnávky a gastronómiu. Osmičky sa konajú počas celého roka, pričom každé vinárstvo otvára v inom čase, aby si navzájom nekonkurovali a aby sa vinári mohli navzájom navštíviť. Termíny a miesta konania si overte v miestnych informačných centrách.
Najväčším sviatkom vína je sviatok svätého Martina, slovinsky martinovanje. Oslavy 11. novembra, keď sa prvýkrát ochutnáva tohtoročné víno, sa konajú vo všetkých vinárskych oblastiach Slovinska a sú veľmi obľúbené. Ľudia oslavujú aj doma. Okrem vína sa tradične podáva pečená hydina – zvyčajne kačica alebo hus.
Navštívili ste niektorý z vinárskych regiónov v Slovinsku a chcete sa podeliť o svoje dojmy? Alebo ste práve vo fáze plánovania a v článku ste nenašli všetko, čo ste hľadali? Napíšte nám do komentárov.
Chcete-li si naplánovat dovolenou opravdu do detailu, podrobné informace najdete v našem Premium průvodci. Najdete v něm plány dovolených v nejoblíbenějších oblastech Slovinska, trasy výletů i horských treků. Získáte také tipy, jaké si koupit lokální produkty a slevy na vstupy do památek, se kterými ušetříte až 2 500 Kč.
Přidat komentář